Foto: Ján Miškovič | „O sústavnej práci s mladými je potrebné komunikovať stále prostredníctvom kvalitne vykonávajúcich praktických aktivít“ tvrdí Jozef Mazár (na snímke uprostred) . V roku 2002 takto odovzdával Pohár najlepšiemu hráčovi na medzinárodnom halovom futbalovom turnaji 14 ročných chlapcov a mladších iba 13 ročnému Miroslavovi Stochovi z FC Nitra. V silnej medzinárodnej konkurencii v tom čase sa v súbojoch O pohár Jozefa Vengloša, za účasti ôsmych družstiev najviac darilo tiež chlapcom v dresoch FC Nitra. V pozadí bývalý podpredseda Slovenského futbalového zväzu, žiaľ, dnes už nebohý JUDr. Bohdan Benedik.
Spravidla predvianočný čas, ba celé obdobie na prelome rokov je vhodné a poznačené mnohými rozhovormi. Skúsme zamerať našu pozornosť na končiaci sa rok 2021 z pohľadu skúseného publicistu Jozefa Mazára, ktorý sa práve v júni toho roku dožil vzácneho životného jubilea, svojich sedemdesiatych narodenín.
Takže, Jozef, koľko rokov si z toho prežil aktívnou prácou v médiách?
Neviem čo máš na mysli pod pojmom aktívna práca, ale ani čitateľovi nemôžem z môjho pohľadu výrok „aktívna práca“ definovať, lebo patrím medzi tých, ktorí tvrdia, že nešťastný človek je ten, ktorý robí prácu, ktorá sa mu nepáči a žije tam, kde nechce. Sám som takmer celý život vnímal svoje pracovné aktivity ako koníčka a výnimkou nie je ani terajšie obdobie, keď už stojím na prahu mladosti vlastnej staroby. K médiám som pričuchol ešte ako 15 ročný chlapec zo slovenského vidieka a vôňa slova, jeho čaro ma pozvali hľadať samého seba vo veľkom svete publicistiky. Hľadanie, to vlastné, sa snažím realizovať vyše polovicu storočia. Treba podotknúť, nie je to hľadanie ľahké ani jednoduché. Naši slovenskí velikáni z mnohých oblastí sú mi v tomto smere veľmi svojimi odkazmi nápomocní.
Aké bolo, teda tvoje hľadanie v práve sa končiacom roku 2020?
Asi podobné ako u mnohých z nás. Bolo a zostáva doposiaľ poznačené COVIDom a jeho následkami. V mnohých životných rovinách. Keďže mne je z pohľadu publicistiky najbližšia tá športová, hlavne pod dobrou značkou Dukla, vnímam to súčasné moje hľadanie prostredníctvom založenia a rozbiehania projektu Športovej agentúry Dukla v Slovenskej republike. Som rád, že som stretol ľudí, ktorí si vážia históriu futbalovej armádnej Dukly až tak, že sa jej venujú desaťročia dobrovoľne popri svojom zamestnaní. Rok, ktorý končíme by som mohol nazvať aj rokom vlastnej kreativity, ktorú si vyžiadala už spomenutá pandémia hlavne lockdownom a mne len potvrdila správnosť mojich dávnych osobných snáh považovať ľudskú múdrosť nielen v športe, teda nielen v športových dejinách, za najväčšie bohatstvo tohto sveta. Pandémia odhalila a priblížila v plnej nahote potrebu zvyšovania našej vedomostnej osvety od oblasti spoznávania a poznania vlastnej imunity vo svete prírody až po samotné sústavné vzdelávanie sa napríklad už z oblasti samotnej histórie športu. Keďže mám najbližšie k futbalu, hokeju, atletike a hádzanej, nuž tam upriamujem najviac odstraňovanie vlastných nedostatkov a spoznávanie potreby realizácie súvislostí našich životov tak, aby sme nemuseli hlavne neodbornosťou a prioritným posúvaním peňazí na piedestál našich životov klamať čoraz viac seba samých.
Čo , podľa teba je potrebné robiť, aby sme súčasné problémy úspešne riešili?
Odpoveď je veľmi jednoduchá, ale na realizáciu úžasne ťažká a zložitá. Na jej priblíženie súčasného sveta športu, našich životov na planéte Zem mediálnym spôsobom aj úžasne zodpovedná. Budem odpovedať priamo, ale pravdivo – dať do popredia ľudí, ktorí vedia a chcú. Vedia, lebo vo svojom vnútri nosia životnú múdrosť a chcú, lebo ľudská bieda a hlad po skutočnom športovom majstrovstve nie po biznise získavania peňazí, napríklad prostredníctvom športových výsledkov dosahovaných skutočnými majstrami športu to vyžadujú. Vôbec nie náhodou pripisujem potrebu praktickej vážnosti narábania v našich životoch s odkazmi napríklad slovenských velikánov. Podľa mojej mienky nie náhodou nás na mnohé nedostatky a prvky skutočného hľadania na to upozorňuje práve samotná príroda. Zatiaľ mi žiadna vedná disciplína, ani výskum nevyvrátili, že príroda samotná vie reagovať na také a im podobné naše ťažké a neodpustiteľné hriechy úžasne kruto, ale na strane druhej, ak sa snažíme hľadať v tom komplexe a odstraňovať v prvom rade u seba samých najskôr vlastné, čo len menšie ľudské nedostatky, chyby a nepoznanie existujúceho, vie byť práve tá istá príroda aj veľmi milosrdná. Kvalite médií, ich tvorbe, obsahu i grafike by sme sa mali venovať zvlášť zodpovedne. V tejto oblasti, v našej krásnej krajine na iné prednosti, zaostávame oproti múdremu svetu na míle. My sa musíme porovnávať vo všetkých oblastiach s najlepšími a brať do svojich domovov len to najlepšie, najzdravšie a najpotrebnejšie pre naše súčasné životy i pre životy tých, ktorí prídu po nás. Nemali by sme v tomto smere trebárs publicistikou pohŕdať na úprimnú, otvorenú komunikáciu s múdrymi o múdrych potrebách toho čo si dovoľujem naznačiť svojim videním a vnímaním našej žurnalistiky. Nemali by sme napríklad o velikánoch prinášať len plagiáty. Ich odkazy by sme mali posúvať na svet vlastnou potrebnou kreativitou.
Môžeš byť aj konkrétnejší? Môžeš toto, čo si povedal priblížiť príkladmi trebárs z konkrétneho športového diania u nás?
Príkladov je naporúdzi milión. Ľudia berú často funkcie s vidinou bezbrehého získavania peňazí, tvária sa pri tom, ako by so získaním funkcie zároveň pojedli všetku múdrosť sveta. U nás máme množstvo odborníkov napríklad na súčasný futbal či hokej, len pozitívne výsledky a radosť zo športu státisícom divákov chýbajú. Pozri sa, v atletike si všímam , lebo ma to zaujíma desaťročia, naviac môj život mi to dovoľuje, históriu a prezentáciu napríklad atletickej chôdze. V nej máme dvoch olympijských víťazov, majstra sveta, ale i ďalších medailistov, máme podaktorých skvelých trénerov, ktorých nám závidí svet, myslím si preto je chodecký športový úsek v našej súčasnej atletike podľa mojej skromnej mienky živý schopný organizmus pasovať sa s problémami, ktoré aj v tejto oblasti existujú. Máme skvelú celoslovenskú žiacku chodeckú ligu, v ktorej isto vyrastajú ďalší adepti na významné medaily z významných svetových či európskych športových zápolení. U susedov, na západ za riekou Morava, by som to prirovnal napríklad k hode oštepom. Ale my, na rozdiel od nich, zároveň roky nemáme, trebárs v Dukle mienkotvorné písané médium, ktoré by sa touto oblasťou zaoberalo a v komunikácii po trase dieťa – rodič – rodina škola – vojenský športový klub – ozbrojené zložky – región – vlasť – svet. To je len stručný náčrt toho na čo sa pýtaš. Samozrejme ten náčrt je potrebné prakticky uviesť do praxe, ktorá taký projekt isto veľmi potrebuje. Svetové vojenstvo má, trebárs, zásluhou svojej organizácie CIZMUS ďalšie pozitívne príklady, ale my o tom nevieme takmer nič, alebo len málo. Podobne je to aj s históriou futbalu. Pýtal som sa naprieč viacerými slovenskými futbalovými klubmi na poznanie a dôvody existencie svetového futbalového podujatia organizovaného v dvadsiatych rokoch minulého storočia americkým generálom Johnom Pershingom., Zo sto opýtaných len dvaja vedeli, že taký generál existoval .Ale takmer všetci sa zhodli, že musíme hľadať dobrý, lepší systém napríklad práce s našou futbalovou mládežou. A rad radom by sme mohli tak ísť ďalej a hľadať, potom odstraňovať či naprávať chyby a tešiť sa zo svetových úspechov aj v iných oblastiach našich životov.
Ty si sám v úvode povedal, že hľadáš sám seba, aby si lepšie spoznával svet. Čo si doposiaľ našiel a preto si zostal vytrvalý v tom svojom hľadaní?
Napríklad sa už niekoľko desaťročí utvrdzujem, že musíme minimalizovať dopad všetkých nepríjemností šíriacich sa svetom z rohov hojnosti a negatívnych aktivít. Zisťujem čoraz viac, že sa osobnostné vedomie prevrátilo na odpadový kôš mravnosti. Informácie v médiách sveta sú poväčšine negatívne a to pôsobí stresujúco, nezdravo na bežného čitateľa. Hľadajme konkrétne riešenia tam, kde a z čoho pramenia chyby. Prestali sme propagovať pozitíva práce s deťmi a mládežou. Napríklad si vôbec nevšímame skvelú prácu učiteliek v našich materských školách. Tam sa začína tvoriť kvalita životov, lebo práve tam je najužšie a malo by byť aj najúprimnejšie prepojenie práce po osi dieťa – rodič – rodina – škola, obec. Cielená agresivita v súčasných médiách tlmí zdravú psychiku. Zistil som dávnejšie, že mám svoj vlastný imunitný obal ( auru), o ktorý sa musím starať. Nesmiem byť k nemu ľahostajný. Keď som v ňom dovolil robiť diery napríklad škodlivými závislosťami, ochranné mechanizmy mojej vlastnej imunity prestali byť funkčné. Zlyhali úplne. Ešte šťastie, že som si uvedomil, na čo ma podaktorí múdri a skúsení upozorňovali, že veľmi je potrebné pri myšlienkovej námahe či životných stresoch prepínať na pozitívne myslenie. Ale toto úzko súvisí znova s tým, aby som sa pohyboval vo svete múdrych, nielen vzdelaných ľudí. Za to polstoročie mám dosť príkladov na také vlastné závery, ktoré vznikajú vlastným hľadaním. Aj medzi múdrymi mladými ľuďmi. Zavše bez väčších životných skúseností, ale ambicióznych naprávať dané chyby a hľadať optimálne riešenia nedostatkov.
Skôr než ti poďakujem za tvoje názory, skúsenosti, odpovede by som rád počul osobne tvoj vinš k Vianociam a blížiacemu sa roku 2021. Môžeš ho povedať?
História vinšovačiek našich pradedov či pra-pra pradedov bola bohatá a múdra. Vinše často prezrádzali aj ťažobu v ktorej žili a prežili, nad ktorou nakoniec dokázali víťaziť. Nezopakujem žiadnu už povedanú. Pokúsim sa zavinšovať iba to, čo mi ponúka reč vlastného srdca.
Do svetla Vianoc veľa zdravia, šťastia pokoja a lásky,
viac múdrosti ľudských v riešení problémov, by deťom malým nepribúdali už v detstve starecké vrásky.
Šťastiu prajem ísť všetkým vedomím úsilím a smelo,
by sa v živote zdravo a triezvo v radosti a hmotnom dostatku všetkým žiť na svete úprimne chcelo.
Len taký jednoduchý venuje v tejto chvíli všetkým dar,
svojim vinšom a ľuďom statočným, v hľadaní dobra u každého, publicista Jožko Mazár.
Tak, teraz už ďakujem za tvoj čas, názory a prezentované skúsenosti.
Zhováral sa: Jozef Kuchár, predseda Únie slovenských novinárov a jeho Klubu športových novinárov.
