Foto: pixabay | „Svet boxerských rukavíc je aj svetom spájania pohyblivosti tela, rýchlych nôh a myšlienkového dôvtipu počas každej akcie proti súperovi. So sprievodnými znakmi fair – play súperenia“ – nie raz aj takto približuje svoje vnímanie boxu olympijský víťaz Janko Zachara.
Je pre mňa potešením, ak môžem mediálne skloňovať a verejnosti prinášať informácie o našom špičkovom športovcovi, olympijskom víťazovi v boxe, pánovi Jankovi Zacharovi.
Príležitosťou na také návraty je aj tohoročný 4. – 5. september toho roku, kedy sa v Športovej hale Dubnice nad Váhom bude konať v poradí VI. ročník medzinárodného turnaja v boxe seniorov o Cenu Janka Zacharu.
Aj priemerne všeobecne vzdelaný človek vie, že ide o nášho nezabudnuteľného olympijského víťaza v boxe z OH v Helsinkách. Rok 1952 je dávno preč. Víťazstvo Janka Zacharu práve v tomto olympijskom roku 1952 zostane natrvalo v mysliach tých, ktorým učaril svet športu i skromnosť a statočné srdiečka špičkových športovcov sveta.
Tieto vlastnosti v sebe nosí okrem pracovitosti, úžasnej láske k rodine a vlasti, súčasný ambasádor Spoločnosti slovenských velikánov Janko Zachara. Ten, fyzicky maličký, ale duchovne a hodnotovo úžasne veľký človek. Na prvý pohľad nenápadný, ale o to viac pracovitý.
Keď sme s ním mali možnosť viacerí vysádzať na Jankovom Vŕšku neďaleko Bánoviec nad Bebravou pred rokom stromčeky, medzi ktorými nechýbal napríklad ani František Kmeť, majster Európy veteránov v jazde do vrchu na historických formulových vozidlách, práve tento niekoľko násobný majster Československa a Slovenskej republiky ešte keď bol aktívnym pretekárom pod značkou Zväzarmu Slovcepa, František Kmeť po spomenutej dobrovoľnej brigáde povedal:
„Ten Zachara je nielen olympijským víťazom, ale aj rytierom športu v súvislostiach nášho každodenného života.“
Vďaka pracovitosti, skromnému vystupovaniu a úžasnej pozornosti príznačnou ľudskosťou k iným v ňom takto vnútorne vyústilo Zacharovo pôsobenie s odstupom rokov medzi mnohými dobrovoľníkmi. Vyše 15 ich vtedy prišlo pomáhať sile prírody vysadením ďalších mladých stromčekov, potrebných zdravých pľúc pre naše súčasné životy ta, na Jankov Vŕšok, kde mnohí stratili svoje životy v bojoch počas SNP za súčasný slobodný život.
„Turnaj Janka Zacharu v Dubnici nad Váhom dodáva slovenskému boxu zásluhou prítomnosti pána Janka Zacharu stále nový, potrebný kyslík pre slovenský box. Aj toho roku nebudú na spomenutom medzinárodnom turnaji, ktorý organizuje Box team Dubnica chýbať špičkoví pästiari zo Slovenskej republiky, ale ani susedných krajín Česka, Poľska či Maďarska. Z našich iste uvidíme a svojim boxerským kumštom obohatia, verím tiež, športovo – spoločenskú úroveň podujatia viacerí z boxerských klubov Dubnice nad Váhom, bratislavského Ružinova, Banskej Bystrice, Zlatých Moraviec, Prievidze, Zvolena a ďalších. Bude to iste krásny a nevšedný darček k 93. narodeninám aj môjho učiteľa boxu a vplyvného šíriteľa lásky k športu v súvislostiach bežného života, pána Janka Zacharu“ – boli slová bývalého úspešného reprezentačného trénera Slovenskej republiky v boxe, Dušana Bučka, ktorého trénerským rukopisom prešiel okrem iných napríklad v poradí 3. na MS a Európy, medzi špičkovými boxermi stále známy a populárny Rudo Didi, dnes žijúci s rodinou na Cypre.
V tejto súvislosti by sme mohli spomínať aj ďalších, trebárs Mária Zábojníka, ktorý bude mať svoj zápas v profi ringu už 11. septembra toho roku v Plzni, lebo tam ho posunuli jeho výkony, odraz tréningovej kvality, životosprávy a vlastného chcenia presadiť sa čoraz viac aj medzi profesionálmi.
O trénerských kvalitách odchovanca boxerskej školy Janka Zacharu, dnes už tiež viac ako sedemdesiatnikovi Dušanovi Bučkovi, ktorý bol reprezentačným trénerom 8 rokov, by mohol hovoriť napríklad aj Adrian Valentíny z Prievidze, boxujúci vo váhovej kategórii do 91 kg v tričku Box teamu Dubnice nad Váhom.
Práve Dušana Bučka sme si s jeho súhlasom pozvali k tomu, aby nám dal komplexnejšie informácie o podujatí, ktoré nesie meno nášho nezabudnuteľného olympionika, Janka Zacharu.
„Ak sa už rozhodnete uviesť o VI. ročníku medzinárodného boxerského podujatia o Cenu Janka Zacharu čokoľvek, nezabudnite napísať a zdôrazniť, že iniciátorom vzniku tohto turnaja bol aj Ing. Jaroslav Šlesár, ktorý sa s touto myšlienkou v mojej prítomnosti ako trénera pohrával ešte pred rokom 2010, teda v čase, keď funkcionársky vstúpil do sveta športu boxu v Dubnici nad Váhom. Na pozíciu jeho šéfa. To znamená, od roku 2010 píše Turnaj Janka Zacharu v Dubnici nad Váhom svoju históriu. Toho roku to bude aj tak trochu verejný a neplánovaný pozdrav a vinš zdravia pre 93 ročného pána Janka Zacharu. Jeho rodný list prezrádza, že sa ich dožil 27. augusta toho roku “.
Pripájame sa spolu s našimi čitateľmi a priaznivcami športu k úprimným vinšovníkom. Oslávencovi, pánovi Jankovi Zacharovi vinšujeme aj touto cestou ďalšie krásne roky prežívané v zdraví jeho typickými aktívnymi počinmi medzi všetkými ľuďmi nosiacimi v sebe ľudské dobro, lebo on sám je nenapodobniteľným reprentantom ľudského dobra na našej matičke – Zemi.
