Počas osláv 80. výročia SNP zdieľali účastníci dary svojich srdiečok, svojho rozumu a svojich duší

Foto: Fotopress pre SSV |  Pohľad na účastníkov kladenia vencov k mohyle na Jankovom vŕšku počas minúty ticha.

Dňa 29. augusta toho roku zdieľali účastníci osláv 80. výročia SNP a VIII. ročníka Dńa slovenských velikánov a Slovanov na Jankovom vŕšku dary svojich srdiečok, svojho rozumu a svojich duší. V zastúpení najmenej troch generácií si najskôr minútou ticha uctili pamiatku JUDr. Ľudovíta Galbavého, aktívneho účastníka všetkých doterajších ročníkov spomínaného Dňa slovenských velikánov a Slovanov so súborom Komňackí mládenci, ktorý viedol.

Po obsahom a prednesom hodnotnej básne Partizánska jeseň od profesora Františka Bábelu, ktorou prezentovala svoj rétorický talent pani Edita Chovancová z obce Šurianky pri Nitre, si účastníci kladenia vencov pod mohylou na Jankovom vŕšku vypočuli vystúpenia prezidenta Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozefa Škultétyho, formou slovenského prekladu tiež riaditeľa Archívu Vojvodina v srbskom Novom Sade, Dr. Nebojšu Kuzmanoviča PhD., ale aj vlastníka súkromnej deväťgeneračnej knižnice, jedinej svojho druhu v našej staručkej Európe, Viktora Laziča.

K obsahu ich vystúpení sa na tejto stránke SSV vrátime v blízkom termíne osobitne. Pre všetkých však bolo počas ich príhovorov cítiť  tvorivého ducha. Konkrétnejšie osobnú energiu samotných rečníkov, ale aj ich poslucháčov, medzi ktorými nechýbali  ani skúsení historici. Boli sme medzi ľuďmi, ktorí vo svojich životoch pozitívne tvorili, alebo stále užitočne tvoria, rástli a rastú spolu v úcte aj k malým veľkým velikánom protifašistického odboja a súčasných dní. Schopnosť objavovať a meniť je úžasný dar pre takých ľudí.

Foto: Fotopress pre SSV |  Táto fotografia dokumentuje nastavenia svojich duší vo folklórnej skupine Úľančanka, tesne po minúte ticha. Tie svoje vence kládli k mohyle potom rad radom jednotlivé súbory, spoločnosti i organizátori akcie – Spoločnosť slovenských velikánov, Archív Vojvodiny z Nového Sadu, Spolok Srbov žijúcich na Slovensku, Združenie kultúry, umenia a medzinárodnej spolupráce z Belehradu, ba aj podaktorí jednotlivci.

A účastníci popisovaného celodenného podujatia to potvrdzovali v ten deň tiež na vkusne upravenom nádvorí horského hotela Partizán na Jankovom vŕšku. Aj vtedy keď vystupovali folklórne skupiny z Úľan nad Žitavou, Šurianok, zo Stropkova, Zlatých Moraviec, Rastislavíc a malej dedinky Ondrochov z okresu Nové Zámky. Výborne zostavená choreografia, krásne podanie piesní umocnila svojim majstrovstvom sólistka Alena Nikulicheva, absolventka Vysokej školy Rachmanina  v Rostove na Done.

Bolo by hriechom neodpustiteľným nevrátiť sa  k jednotlivým skupinám a uvedenej sólistke, ktorá 7 rokov vyučuje spev na Súkromnej umeleckej škole v Lučenci. Keď zaspievala napríklad pieseň „Slovensko moje“ v kultúrne vyspelom publiku bol nielen silný potlesk, ale v očiach viacerých poslucháčov bolo i na diaľku vidieť slzičky dojatia prostredníctvom úcty k domovine.

Len pre dokreslenie, program veľmi pozorne sledovali okrem iných aj manželia Magda a Jozef Tománkovci z Piešťan. Jozef, skvelý futbalista prvoligového Slovana Bratislava, ale i armádnej Dukly Praha, potom Banskej Bystrice a Žiliny nám povedal, keď odchádzal domov, že ho milo potešila skvelá, dôstojná atmosféra podujatia, kde sa pozornosti neminuli ani insitní umelci zo srbskej Padiny a Slovenska. Zvlášť vyzdvihol až umeleckú hodnotu spevu či slovenských krojov.

My z redakcie SSV dodávame, že prostredníctvom komunikácie s mnohými na tomto vydarenom podujatí sa  dala pomerne ľahko odčítať sebaúcta u mnohých a tým aj nefalšovaná úcta k vlastnému národu, ktorý má bohatú históriu u mnohých. Škoda len, že u podaktorých na iných, aj dôležitých miestach slovenskej spoločnosti existuje aj s negatívnymi emóciami z rôznych iných dôvodov.

My však v spoločnosti SSV opovrhnutiu, odporu, podceňovaniu, sebaľútosti a sebatrýzneniu v našich činnostiach priestor neposkytujeme ani poskytovať nebudeme.