Foto: pixabay | Táto fotografia Milana Rastislava Štefánika z portálu pixabay je pozvánkou na zaujímavý seriál článkov, ktoré v jednom celku odzneli v roku 1928 pri odhalení mohyly M.R. Štefánika na Bradle.
Zaspomínajme na M. R. Štefánika prostredníctvom tvorby Štefana Mihala, ktorá bola prezentovaná 25. septembra 1928 pri odhalení mohyly uvedeného generála na Bradle.
Každý národ má svojich hrdinov a v nich pýchu a chválu svoju. Takou pýchou a chválou je a zostane slovenskému národu Milan Rastislav Štefánik, najväčší hrdina a bojovník v boji za oslobodenie slovenského národa. Milan Rastislav Štefánik svojimi skutkami a obeťami najlepšie preukázal svoju lásku a prituľnosť k drahej vlasti a ľudu svojmu a tým si postavil v jeho srdciach ten najkrajší a nehynúci pomník – nehynúcu pamiatku a vďačnosť národa.
Kto je Milan Rastislav Štefánik?
Syn evanjelického farára, veľkého, obetavého národovca, rozsievača slovenského slova a cítenia, tichého, nenáročného národného buditeľa. Narodil sa dňa 21. júla roku 1 880, v Košariskách pri Brezovej, v bývalej nitrianskej stolici. Od útleho detstva zakúsil tŕpke plody, ktoré údelom dala nám nemilosrdná ruka našich vladárov. Ako stredoškolák bol pre národovecké presvedčenie dvakrát vyhodený zo školy a právo na štúdium mu bolo odňaté.
Gymnázium počal študovať v Bratislave, pokračoval v stredoškolských štúdiách v Šoprone a dokončil v roku 1898 v Sarvaši, kde maturoval s vyznamenaním. Po maturite sa zapísal na pražskú univerzitu. Tu čoskoro vystupoval činne v slovenskom študentskom spolku „Detvan“ a zúčastnil sa pilne kultúrno – literárnej práce.
R. Štefánik bol od prírody jemným, milým, príťažlivým zjavom a tak v Prahe si čoskoro získal svojim sympatickým chovaním všeobecnú obľubu a prístup do tých najlepších rodín pražskej českej spoločnosti. Bola to najmä rodina básnika Vrchlického, spisovateľky Ruženy Svobodovej, riaditeľa Františka Bílého, profesora Zengera, astronóma, atď.
Tu sa začala tiež jeho politická činnosť vyviňovať. Dopisoval do známeho realistického časopisu „Čas“ a bol prvým slovenským redaktorom týždenníka – vložky „Slovenské veci.“ Pozdejšie s maliarom Kalvodom vydával časopis „Umelecký Hlas.“ Tu sa oboznámil tiež s osobnosťou prezidenta Masaryka a čoskoro sa stal jeho verným ctiteľom, ktorý cit zostal v ňom pre celý jeho život.
Z Prahy odišiel študovať do Zürichu a potom do Milána. V tomto čase Štefánik mal už meno dobrého odborníka, pracovníka v astronómii a štúdium v cudzine mu len otvorilo ďalšie cesty do sveta. Vrátiac sa do Prahy, roku 1904 složil Štefánik doktorát filozofie.
A mladý doktor – Štefánik nezaháľal, ani potom. Počal sa chystať na vedeckú cestu do sveta. Vybral si Paríž. Odporúčania dostal od spomenutého už profesora – astronóma, dr. Zengera.
Seriál v týždennej periodicite pre portál SSV pripravuje Lev Starew.