Foto: autor článku | Hrochoť, jedna z prírodnou krásou zdobených dediniek nášho slovenského Podpoľania. Nie náhodou tam vznikla báseň Detvan. Medzi súčasnou slovenskou pospolitosťou som počul však aj to, že, vraj, nie náhodou ten kraj by mnohí pre poctivé odkazy našich pradedov, dedov a otcov za lacný groš podaktorí zmiatli z mapy sveta aj s názvom Slovenská republike.
„Pýtate sa ma prečo som sa rozhodol kandidovať na funkciu starostu v obci Hrochoť? Všetko som od vás čakal, ale túto otázku nie. Dá sa na ňu však v súčasnosti odpovedať z rôznych hľadísk.
Napríklad aj preto, že naša rodná Hrochoť za ostatné 2 volebné obdobia stráca veľa priamo nielen pred očami svojich rodákov. Zrejme moja kreatívna robota volá po oživovaní múdrych a smelých ľudí, ktorí žili a žijú pod Poľanou, alebo našou Chochuľkou. Stačí si prečítať čo – to z tvorby Márie Ďuríčkovej či Ľuda Ondrejova, aby sme na našu slávnu minulosť nezabúdali. Pamätám sa aj vďaka svojim kvalitným učiteľom v mojej rodnej obci Hrochoť na obdobie, keď nám pripomínali a vyžadovali od nás vedomosti o našom Štúrovcovi, Andrejovi Sládkovičovi. Už v detstve nám vkladala aj na Hrochoti viera do sŕdc ideál pravdy a dobra. Dobra pre široký zástoj ľudí. V tom spočíva podľa mojej mienky dodnes pravá a večná mladosť ducha! Tí, čo napriek prehrám a sklamaniam zostanú verní tomuto ideálu, zostávajú stále mladí, i keď sa míňajú roky ich života. Preto sa pokúsim, v prípade, že budem zvolený do funkcie starostu spájať rannú mladosť, teda súčasné životy našich detí v predškolskom a školskom veku v našej obci s množstvom múdrosti a skúseností, ktoré človek nikdy nezíska inak, než nadobúdaním takých skúseností. Vynechať mladosť nemožno, lebo by mladý človek kráčal do neslobodna. Ale ani bez podnikateľských a manažérskych schopností a skúseností nie je možné realizovať kvalitný ucelený a konštruktívny program pre rozvoj obce, v ktorej chcem, aby vyrastali a zveľaďovali po čase naše životy naši nástupcovia.
Poďme vystriedať z vedúcej pozície obce staré tváre s predloženým Plánom práce na úrovni pre ďalšie volebné obdobie, alebo ak chcete Volebným programom, ktorý som letákmi v obci rozdistribuoval konkrétne do jednotlivých príbytkov. Bude sa odvíjať od sústavnej komunikácie s každým tvorivým a pozitívne zmýšľajúcim občanom v našej obci. Našich seniorov nevynímajúc. Podčiarkujem – a nie len pri komunálnych voľbách. Naopak, pozorne sledujúc práve konkrétnu pomoc seniorom, hlavne z dôvodu ich pokročilého veku.
Ak som už pri rokoch dávno minulých, v našej rodnej obci Hrochoť máme napríklad v kostole ešte kazateľnicu, z ktorej kázal Andrej Sládkovič ľuďom o ich potrebách na vtedajšie zveľaďovanie našich životov. Oživme tradície, vážme si kvalitu práce s deťmi u našich kvalitných učiteľov a ponúkajme múdrym, aby ak uznajú za vhodné, pomáhali šíriť svetom naše prednosti, tu, z krásneho kraja pod Chochuľkou.
Verte, mnohí múdri, časom preverení, pri predstavovaní nášho programu nepohrdli našou ponukou. Usudzujúc, že Hrochoť má všetky predpoklady byť znova po rokoch magnetom našich kvalitných životov v krásnej prírode. Aj s nami začali mnohí komunikovať od minulosti prostredníctvom súčasnosti aj o budúcnosti a prenášať do nášho myslenia svoje múdre poznatky.“
Toto mi povedal mladý grafik, pracant na pohľadanie s úprimným srdiečkom pre ľudské dobro a šírenie a skvalitňovanie odkazov dedovizne, kandidát na starostu obce Hrochoť, Matej Mazúch.
Človek, ktorý sa narodil a stále žije, ale aj pomáha šľachtiť zdravú zeleň, chrániť a o nové mladé stromčeky obohacuje svojou dobrovoľnou výsadbou – súčasnú prírodu.
A prečo som sa ho na to opýtal? Bol som zvedavý, čím sa bude líšiť svojou odpoveďou napríklad s našim významným a svetom medzi odborníkmi stále ceneným futbalovým rozhodcom Ľubošom Micheľom, ktorý kandiduje na funkciu primátora v Prešove, alebo od Jiřího Ballarina, starostu malej, ale nádherne prosperujúcej a stále zveľaďujúcej obce Trnkov pri Prešove. Nie náhodou a so záujmom sledujem aj kroky pána Ballarina v kandidatúre ako poslanca do Prešovského samosprávneho kraja.
Spomínať by som mohol i ďalších, ktorých zmýšľanie a mnohé konkrétne postoje hlavne v šírení skutočného ľudského dobra pre naše krásne rodiská pod Tatrami obsahujú šírenie odkazov našich otcov, ale napríklad aj Slovanov, ktorí dokázali vďaka vlastným skúsenostiam a prežitkom vedieť posúdiť ako vyzerajú zdravé a čisté chodníčky našich ratolestí, ľudí vôbec, krásnou živou prírodou pri zdravom zmýšľaní a zdravej prosperite našich životov pod nebom mieru.
Na každom kúsku našej Zeme. Naostatok ma napríklad svojim videním takých chodníkov pod nebom mieru zaujal kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, Rudolf Huliak. Učiť sa v akomkoľvek veku a asertívne, v prospech užitočnej veci komunikovať s mnohými na tomto svete, nie je nikdy na škodu. Sám by som rád ako novinár komunikoval na tému, kde a ako, tiež prečo sa vytratili futbalové ihriská napríklad pri jednej Základnej škole patriace práve prešovskému futbalovému Tatranu? Nie som investigatívec, nemám snahu nikoho súdiť ani podozrievať, ale poznať úprimnú pravdu v každej zložitej veci hlavne v období komunálnych volieb je veľmi dôležité. Keďže som pri futbale ako novinár aktívnym publicistom viac ako 5 desaťročí zaujíma ma to. Hlavne preto, lebo mnohí, i keď nie všetci komunálni poslanci sa tiež slovne radi vyjadrujú, že sú resp. boli služobníkmi svojich voličov…
Miloval som a milujem tvorbu českého spisovateľa Karla Čapka. Život mi potvrdzuje jeho zdravé vnímanie a odovzdávanie poznaných skutočností. Aj preto si ho dovoľujem citovať a aj preto tesne pred tohoročnými komunálnymi voľbami veľmi naliehavo volám verejne k osvojeniu si ním už videného a prežitého. Hlavne preto, lebo sa už ďalších komunálnych volieb mnohí svedomití a čestní ľudia ani dožiť nemusia. Práve pre svoju čestnosť, poctivosť i poznanie a šírenie ľudskej múdrosti ako živého prejavu skutočného ľudského bohatstva, šírenia pravdy vlastnou nefalšovanou statočnou prácou aj pre blaho iných. Možno tiež poctivo a statočne pracujúcich, ale lepšie čítajúcich súčasné vyjadrenia neodborníkov na vysoko odborné a nie odporné témy. Karel Čapek to pre desaťročiami publicisticky priblížil takto:
„Ano, mnoho se změnilo, ale lidé zůstávají stejní, jenom že teď víme líp, kdo je kdo. Kdo je slušný, byl slušný vždycky, kdo byl věrný, je věrný i teď. Kdo se točí s větrem, točil se s větrem i dřív, kdo myslí, že teď přišla jeho chvíle, myslel vždycky jen na sebe. Nikdo se nestává přeběhlíkem, kdo jím nebyl vždycky, kdo mění víru, nemá žádnou… Národ nepředěláš, ledaže bys měl na to staletí, jenom davy můžeš vést dnes tak a zítra tak. Kdo nenávidí, měl v sobě tu nenávist vždycky, kde by se v něm tak najednou vzala! Kdo sloužil, bude sloužit dál, kdo chtěl dobré, bude zase chtít dobré. Ani vůle se nemění. Nedívej se do tváře, která se změnila, nikdo se nestane krásnějším tím, že změnil tvář. Tvrdá zkouška je i tvrdé poznání. Budoucí foliant našich dějin o této době bude mít jeden podtitul: Kdo byl kdo. I dobrá paměť patří k těm stálým věcem, jichž je a bude třeba.“
Podobné riadky poznania sú v mnohých prípadoch zachytené aj v mojej, vyše 55 ročnej publicistike. Učili ma takej publicistike prostredníctvom svojho poznania a svojich prežitkov podaktorí ľudia, ktorých zdravie poznačil život v koncentračných táboroch či vďaka iným neľudským praktikám mocných počas ich mladých životov. Boli medzi nimi napríklad aj takí, ktorí na vlastnej koži spoznali ako gniavila bezmocných a chudobných či pokrokovo a múdro zmýšľajúcich fašistická čižma, alebo československé väzenia v 50 – tych rokoch minulého storočia. Išlo o ľudí čestných charakterov, ktorých národ miloval. Od rodnej obce, kde ich mnohí najlepšie poznali, až po ich pôsobenie na mnohých zaujímavých postoch v každodenných životoch svojej činorodej práci. Vďaka ich čestnosti, statočnosti, pomoci druhým a hlavne zásluhou pevnej vlastnej morálky!
Moja maličkosť ich zvykne nazývať malí, veľkí velikáni. Našťastie, ostáva veriť, že takí ani dnes všetci nevymreli, ale medzi nami existujú. Chce sa mi veriť, že prežijú aj tieto na pravdu, na spravodlivosť náročné roky. Za peniaze sa dá kúpiť mnohé, ale u tých čestných a statočných ľudský charakter nikdy.
