Foto: Vladimír Benko | Taká atmosféra vládla na Námestí SNP v Bratislave, keď sa medzi maturantkami objavil Alexander Dubček.
Jankov Vŕšok – (Peter Ondavský) Keď opustila 8. decembra toho roku kniha: Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností tlačiareň a jej architekt, prezident Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozef Škultéty po prvý raz listoval na Jankovom Vŕšku jej grafickým stvárnením, iste mu mnohé preletelo mysľou v súvislosti s týmto významným štátnikom a humanistom, ktorého mal možnosť spoznávať osobne už od svojho detstva.
Tak ako sám, aj tentoraz po čase znova v pozícii spoluautora knihy o Alexandrovi Dubčekovi, už v úvode tejto vzácnej farebnej bezmála 200 stránkovej publikácie píše vo svojom Slove na úvod okrem iného aj toto:
„Táto kniha nechce byť plagiátom už skôr napísaného, neprecíteného vlastným vnútrom. Nemá ambície prinášať odborné štúdie na témy presných začiatkov, pokračovania a súčasných pohľadov akademikov z histórie na život a dielo Alexandra Dubčeka. I keď presné určenie začiatkov a konca významných udalostí, rovnako však aj ich priebeh v dejinách každej spoločnosti, národa, má svoj význam. Prikláňam sa k tým, ktorí tvrdia, že má význam aj preto, lebo umožňuje hlbšie pochopiť príčiny či kroky, ktoré sú niekedy ťažko zrozumiteľné…“,
V ďalšom odseku o knihe, ktorú vydala Spoločnosť slovenských velikánov za mediálnej spolupráce s GREAT SOLUTION s.r.o. pri príležitosti tohoročných 100 rokov osláv od chvíle narodenia významného politika, štátnika, humanistu, úprimného a šľachetného človeka moderných dejín sa nezabúdalo ani na minulosť svojich predkov i sveta, v ktorom žili a pôsobili.
JUDr. Jozef Škultéty píše:
„Iste to poznačilo životy ich celých rodín a ďalších spoluobčanov. Málo ľudí vie, že Alexander Dubček plánoval z horského hotela Partizán urobiť relaxačno – ozdravovacie sanatórium pre dôchodcov s tým, že on sám bude zabezpečovať ekonomické krytie ich pobytov a tým i prevádzku hotela. Tragická smrť ho z takého zámeru, na ktorý som prisľúbil svoju aktívnu spoluprácu, kruto vyrvala a spôsobila v srdciach mnohých statočných ľudí veľký žiaľ a smútok.
V obsahu tohto knižného vydania Alexander Dubček očami významných zahraničných politikov a ďalších ľudí, ktorí sa v dennej praxi podieľajú veľa raz aj s viacerými najbližšími spolupracovníkmi na oživovaní a uplatňovaní životných právd Alexandra Dubčeka, ktorými oslovil už v roku 1968, ale i neskôr drvivú väčšinu svojho národa si čitateľ prečíta a dozvie veľa neprebádaného a nepoznaného. Aj zásluhou obyčajných ľudí, bez politickej praxe. Práve preto, lebo z plných síl a odvážne hľadali a stále sa o to snažia nachádzať cesty a spôsoby šírenia ľudského dobra na území, ktoré bolo aj jeho srdcu najbližšie.“
Už aj v tom je obsah tejto publikácie odlišný od predchádzajúcich. Zaujímavo obsahové zoskupenie pomenoval stručne editor tejto publikácie, autor vyše 20 ďalších kníh z histórie predovšetkým športových dejín, Jozef Mazár, ktorý povedal:
„Keď ma pán doktor Škultéty oslovil na spoluprácu z oblasti odkazov slovenských velikánov pre súčasnosť, pochopil som to ako výzvu podieľať sa na hľadaní takých, ktorí v rôznych významných medzníkoch našich dejín vďaka svojej statočnosti vyzvali im podobných hľadať nás samých seba, v takých zodpovedných pozíciách. A nemusí to byť ani na postoch politikov, lekárov, vedcov, ale prečo nie aj tam, no môže to byť aj prostredníctvom robotníckych vzácnych odborností napríklad v tomto knižnom celku zásluhou umeleckého kováča, tentoraz Róma, alebo vodiča autobusu či osobného auta, trebárs aj olympijského víťaza, ktorí v praktickej rovine približujú, ako je v praxi potrebné taký odkaz napĺňať. Žiadna úprimná láska, ktorá je podľa mojej mienky podstatou charakteru ľudského dobra nie je žiadnou frázou. Aj viera v dobro človeka vyžaduje úžasnú ľudskú úprimnosť a úprimný postoj seba samého k takému spôsobu, štýlu života.
Aj tento svoj publicistický počin vo mne vyvolal zvýšenie motivácie po hľadaní seba samého v náročných zložitostiach tohto sveta. Preto by nešlo vôbec o žiaden iný počin ani o hľadanie senzácie ak túto knihu v mojom ponímaní vnímam ako približovanie a vnímanie Alexandra Dubčeka očami malých, ale predsa veľkých – velikánov. Práve také osobnosti v každodenných prístupoch k plneniu svojich úloh vlastnou ľudskou statočnosťou s pozitívnymi ľudskými charaktermi sú pre naše terajšie životy, verím aj ďalšie, ktoré prídu po nás, zdravé, potrebné, šťavnaté. Nezabíjajú, nezbíjajú, neklamú. Ani seba samých a potom ani druhých. Veď predsa, každý z nás píšeme dejiny aj z pohľadu plnenia odkazov Alexandra Dubčeka pre životy iných. Ak to robíme statočne a dobre, zdravo, potom aj naše životy budú zdravé, neškodlivé, nezabalené do žiadnych pozlátok škodlivín pre ľudské dobro.“
Vravíte, zložito formované vyjadrenie? Autor týchto slov mi odpovedal – „Aké vyjadrenia ponúkame dnes svetu v prípade šírenia zdravej osvety našich životov, vlastného zdravia, prostredníctvom zdravých vitamínov priamo z prírody?“…On, totiž, označuje v obsahu tejto knihy úprimnosť a statočnosť všedných ľudí za také cenné vitamíny.
