Foto: archív redakcie SSV | Celkom 6 insitných umelcov dalo na plátno tento obraz, ktorý popri ďalších zdobí priečelie veľmi čistej, vkusne upravenej a vyzdobenej reštaurácie horského hotela Partizán na Jankovom vŕšku. Na zábere zľava do prava vidieť Martina Papa, Annu Kotvašovú, Bicerku Petrášovú, Miroslava Potomu, Juraja Lavroša a Paľa Povolného – Juhasa.
Kto dôsledne rozmýšľa nad titulkom tohto pokusu o besednicu a mal sa možnosť rozprávať s insitnými maliarmi, viackrát počas ich tvorby či výstav pochopí, že vtedy ide o výrazné chápanie sveta minulosti prostredníctvom dní súčasných, ktoré žijeme.
Aj tak hodno priblížiť tvorbu Anny Kotvašovej a Paľa Povolného – Juhása zo srbskej Padiny, či Miroslava Potomu zo Stročína. Vravíte, odvážny titulok besednice z týždenného plenéra, alebo ak chcete prečítať srbský výraz – kolónie, na Jankovom vŕšku?!…
Srbská historička Milica Radosavljevičová sa dala svetu počuť veľmi funkčným názorom. Aj písomne skonštatovala, že Pavel ( naša poznámka – v rodnom liste má uvedené meno Paľo ) je umelec s výrazným citom pre svet, ktorý ho obklopuje. Tak on, ako aj Anna Kotvašová či Miroslav Potoma majú dostatok talentu pre symbolické vyjadrovanie minulosti olejovými farbami a štetcom.
Rozmýšľať nad symbolikou umenia podávaného takto prostredníctvom ich obrazov a byť objektívnym pri každom tvrdení znamená poznať, ale aj pokloniť sa histórii našich dedov, pradedov a ich predchodcov, pri skloňovaní insitnej tvorby Anny Kotvašovej či Paľa Povolného – Juhása, lebo tí dávajú na plátno život Slovákov, ktorí prišli do dediny ešte v roku 1806, kde dnes evidujú okolo 2 000 domácností.
„Som siedmym pokolením v rodinnej hierarchii rodu Povolných, ktorí prišli na Dolnú zem. Na step, suchú trávu územia, ktoré vtedy patrilo mocnárom Rakúsko – Uhorska a susedilo v tom čase s výbojným a dobyvačným Turkom.
Môj dedo sa vlastnými robotami dobre cítil v kováčskej dielni či dielni stolárskej, kde som ako 8 ročný chlapec na biely múr ceruzou nakreslil remeselníka Vrška pre výrobu silných povrazov. Tak nejak sa rodila moja výtvarná obľuba vnímať vlastnými očami svet minulosti vo svete nedávno minulom i dnešnom.“
Počuť sa pri maľbe dala aj Anna Kotvášová, ktorá pri rozhovoroch s ľuďmi pochválila tých čo dobre hovorili, že srbskí Slováci z Padiny, kde ich žije až takmer 97 percent, všetko potomkovia tých, ktorých pri dlhej ceste od svojich rodísk sprevádzali v tom čase rakúsko – uhorskí žandári, sú pokračovateľmi tradícií svojich otcov a dedov.
Ak bude debata o jej maľbe s ňou, aj vy sa dozviete prečo nechýbajú na každom obraze v jej podaní farby modrá a biela. Dokonca ani pri maľovaní slnečníc. Tam sa na bielych tekviciach obliekla do modrej sukne s bielymi bodkami a bielej blúzky samú seba v mladosti, na chrbte ktorej sa hompáľa jej veľký čierny vrkoč. Ako insitná maliarka prezentuje pre verejnosť fenomén nezávislosti na študovaných umelcoch.
„Som jedna z tých, ktorí sú pokračovateľmi života našich predchádzajúcich pokolení zo slovenskej zeme. Nakoniec vieme, že tak farba modrá ako aj biela sa nachádzajú aj na štátnych vlajkách tak Slovenskej republiky, ale i Srbska. No a ak tvrdíte, že pri pohľade na mojich obrazoch je cítiť dotyky jemnosti ženskej ruky – máte pravdu, že v zdravých životoch nehodno nahradiť nikým ženu – matku.
Blaženosť srdiečok ľudí sa nenarodila vo svetovej histórii len tak z ničoho. Insitné umenie učí a vedie návštevníka našich výstav aj k sebapoznávaniu cez históriu vlastných pokolení.“
Dodať sa patrí tiež to, že v kresťanskom svete môže blaženosť poskytnúť iba Boh.
Miroslav Potoma hovorí, že každý insitný umelec poskytuje a hladí svojimi obrazmi ľudské dobro.
„Pre mňa je insitný prejav prostredníctvom mojich obrazov relaxom už pri tvorbe. Cítim pritom spokojnosť svojej vlastnej duše. Preto ponúkam na výstavách aj maľbu drevených kostolíkov, ktorých je na našom Slovensku dostatok, ale aj skanzemov či gazdovských dvorov. Mám dobrý pocit vo svojom vnútri ak počúvam pozitívne hodnotenia detí, študentov či ich rodičov, ale i starých rodičov. A prečo sme tu na Jankovom vŕšku dnes? Jankov vŕšok vo svojich lesoch i podaktorých budovách skrýva tiež množstvo umnej histórie zo životov nás, Slovákov a a množstva ľudí súčasného multikultúrneho sveta“ dal sa počuť takto svojim príspevkom, svojim slovom do tejto besednice, ktorá bude mať na stránkach Slovenských velikánov najmenej ďalšie štyri pokračovania.
Ten velikánsky prejav insitných umelcov v horskom hoteli Partizán o rozmeroch 3 x 1,5 metra vytvorilo šesť umelcov. Jeden z nich už nie je medzi nami.
Pokračovaním ďalších sa bližšie dozviete o životoch Anny Kotvášovej, Paľa Povolného – Juhása, Miroslava Potomu, ale i iných zaujímavostí z načrtnutých sfér života.
Seriál na pokračovanie pre portál Slovenských velikánov na znak úcty k padlým v SNP a II. svetovej vojny v boji proti fašizmu pripravuje s vedením Spoločnosti slovenských velikánov.
