Foto: archív internetového magazínu Športlandia.sk | Nosným pilierom repertoáru hudobnej skupiny Kollárovci je slovenská ľudová pieseň. Jej obsah v sebe skrýva veľa hrdosti, krásy, odkazov na našu minulosť a je tiež doslova spontánne, na vysokých profesionálnych základoch prepojená na žiadostivé potreby vďaka originalite i sile obsahu na prítomnosť. Darmo, reč slovenského srdca a srdiečok Slovanov sa nedá falšovať a ničím nahradiť. Preto hlas z Jankovho vŕška má svoje podoby po celom šírom, krásnom Slovensku. Aj zásluhou Kollárovcov s odrazom vďačného publika čo dokumentuje druhá snímka z tohto bloku našich aktualít.
Nie je našou úlohou písať a formou encyklopedickou približovať dejiny. Ľudia, príroda a krajina ich zdokumentovali a dokumentujú svojim vekom, úkazmi, premenami. Isté je jedno, Jankov vŕšok znie dnes hrdo všade tam, kde si ľudia dokážu vážiť dedovizeň a podieľať sa návratmi k tomu, čo našich predchodcov, ale i súčasníkov dokázalo a stále dokazuje robiť lepšími, ohľaduplnejšími v obklopení prírodných krás v krajine nesúcej ten najhodnotnejší a najdrahší prívlastok – domovina.
Aká vieš byť krásna, ty rodná zem moja?
Krásne sú i hory čo tu stále stoja?…
Všímam si ja Tvojho a Ty môjho kroja,
návratmi k podstate už nášho predvoja.
Nevolám do boja zas so zbraňou v ruke,
slovenčina naša je v mojej ponuke.
Štúr, Dubček i ďalší naši velikáni,
naši národovci, skromní, vzácni páni,
zanechali pre nás na večnosť odkazy,
ich život a skutky, pravdivé dôkazy.
Knižku v slovenčine pevne stískam v dlani,
s drahou históriou o hrdom Povstaní.
O vodstve, polohe o našom území,
ako sa dnes majú dnes ľudia na Zemi?
Ako narábame s odkazmi rodákov,
akých učiteľov a tiež akých žiakov
má náš svet Slovanov na Jankovom vŕšku,
čo skrýva reč srdca a čo pohľad v rúšku?
Aká zvykne bývať tá naša sloboda,
zoceľuje silu i hrdosť národa?
Od Tatry k Dunaju, z Uliča po Makov,
ako a čomu dnes učíme žiakov?
Faktom z budúcnosti im dávame silu?
Snáď im nebrzdíme tú spomienku milú,
na našich pradedov, dedov, otca, matku
snáď ich nevedieme klamstvom do úpadku?…
Ako dnes šírime pravdu z minulosti,
akých si voláme do príbytkov hostí?
Slovanstvo má zástoj pravdy z minulosti,
kto sa tej potreby Slovanstva dnes zhostí ?
Vŕšok nad Uhrovcom pod nebom má sálu,
čítaj nižšie riadky Mareka Kasalu.
Spomienky, fakty, argumenty z osláv Dńa Slovanov
Ako Slovania sa označujú obyvatelia hovoriaci slovanskými jazykmi, ktoré už od raného stredoveku vytvárajú najpočetnejšiu jazykovú skupinu v Európe. Všetky tieto jazyky vychádzajú zo spoločného základu – praslovančiny, čím možno odôvodniť aj ich výraznú podobnosť, ktorá sa zachovala až do dnešných dní.
Hoci dnes Slovania obývajú viacero nezávislých štátov, táto jazyková podobnosť a častokrát aj dlhodobá spoločná história slovanské národy stále zjednocuje a to aj napriek vonkajším tlakom všetkých tých, ktorí tieto národy, medzi ktoré patríme aj my Slováci, považujú za akési menejcenné.
V stredu 29.augusta sa na Jankovom vŕšku pri obci Uhrovec uskutočnil druhý ročník Dní Slovanov, ktorý sa niesol predovšetkým v duchu slovanskej vzájomnosti a odkazu Štúrovho diela Slovanstvo a svet v budúcnosti. Nechýbal však ani bohatý kultúrny program. Pre uchovanie tradície a sily odkazu som o tom hneď vtedy napísal:
Hneď v úvode stretnutia prvých návštevníkov rezkými tónmi privítali Podzoborskí heligonkári. Za organizátorov prítomných privítal otec tejto myšlienky, pán Jozef Škultéty. Pozvanie prijal aj operný spevák Ivan Ožvát, ktorý si publikum získal predovšetkým prostredníctvom známych „večne zelených“ piesní. K dobrej nálade prispelo aj vystúpenie ruského vokálneho súboru Dievčatá. Ich krásne kroje a štvorhlasné spevy boli zárukou veľmi hodnotného umeleckého zážitku. Veľa návštevníkov sa tešilo na vystúpenie hudobnej skupiny Progres, ktorá na slovenskej hudobnej a zábavovej scéne pôsobí už 23 rokov a celkom iste ju netreba bližšie predstavovať. V podaní známeho tria okrem iného zazneli aj piesne s národnou tematikou či hity z jadranských pláží prespievané do slovenčiny. Vďaka tónom ich veselej muziky bolo viacerým do spevu, ale aj do tanca. A keď už spomíname tie jadranské pláže, nesmela chýbať ani najznámejšia interpretka piesní pôvodom z Chorvátska Jadranka Handlovská. Počas podvečerného programu sa predstavili aj ďalšie dve zoskupenia heligonkárov. Českú republiku zastupovala Veselá trojka, ktorá zahrala a zaspievala snáď všetky svoje veľké hity, Slovensko zase reprezentovala Kysucká vrchárska heligónka, v podaní ktorej sme si mohli vypočuť hlavne známe ľudové piesne. Na záver si všetci účinkujúci spoločne zahrali a zaspievali pieseň „Dnes si ja zaspievam.“
Moderátorom popoludňajšieho programu bol známy Števo Hruštinec, ktorý tiež pridal aj nejaký ten vtip či pesničku.
Po tomto programe však vystúpil ešte jeden súbor z Ruskej federácie. Kým popoludní spievali ženy, tentokrát prišiel rad aj na mužov. Konkrétne išlo o súbor Babkiny vnuci, ktorý vystupoval aj na Letných olympijských hrách v roku 2012 v Londýne.
Aj títo umelci predviedli výkon na veľmi vysokej úrovni. „Je to úžasné, niečo také sme ešte nevideli.“ Takéto a podobné konštatovania zneli z úst divákov počas celého ich vystúpenia. Excelentne odspievali známu Kaťušu, Kalinku či mnohé iné piesne. Čerešničkou na torte bola slovenská ľudová pieseň „Na Kráľovej holi.“
Na tejto akcii boli prítomní aj slovenskí insitní maliari zo srbskej Kovačice a Padiny, ktorí si pre návštevníkov pripravili výstavu svojich obrazov spojenú s ich predajom. Počas celého týždňa svojho pobytu na Jankovom vŕšku taktiež maľovali obraz, ktorý bude na znak ich návštevy zdobiť interiér hotela Partizán. Nádych tradície navodzovali aj predajné stánky, v ktorých si bolo možné zakúpiť ľudové kroje či iné umelecké výrobky.
Druhý ročník stretnutia Slovanov mal teda slovanské zastúpenie zo všetkých troch strán – zo západu, z juhu i z východu. V programe zazneli piesne slovenské, české, chorvátske, srbské či ruské a čo sa týka personálneho zastúpenia pozvaných hostí, tiež možno vysloviť veľmi podobný záver. Najdôležitejšie však je, že sa stretli ľudia dobrej vôle, ktorým nie je ľahostajná ich jazyková príslušnosť.
