Foto: Vladimír Micibabic, Nový Sad | Pohľadom na pracovnú časť rokovania v Novom Sade možno už na prvý pohľad postrehnúť, že nie napätie, stres či nezáujem o dobro človeka boli sprievodnými znakmi veľmi zaujímavého a dôležitého rokovania vedení Archívu Vojvodina a Spoločnosti slovenských velikánov v srbskom Novom Sade. Na snímke zľava do prava Nebojša Kuzmanovič, Kristijan Obšust, Jozef Škultéty a Jozef Mazár.
Pri príležitosti ukončenia medzinárodnej výstavy Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan bolo v druhý tohoročný júnový deň na pracovnom rokovaní vedení štátneho Archívu Vojvodiny v Novom Sade a občianskeho združenia Spoločnosti slovenských velikánov v srbskom Novom Sade viacero odborných zastavení hlavne pri osobnostiach Ľudovíta Štúra a Milana Rastislava Štefánika v prepojení na srbskú históriu z pohľadu južných Slovanov. Zaujímavý názor vyslovil na dopoludňajšom stretnutí napríklad prezident Spoločnosti Slovenských velikánov JUDr. Jozef Škuléty, keď okrem iného povedal:
„Hovoríme o pripravovanej širokej spolupráci, takže nemali by sme zabúdať na jej podstatu, na jej vyšší, systémový a systematický plán odhaľovania prebádaného a pravidelné posúvanie zatiaľ v našej slovenskej odbornej i laickej verejnosti málo frekventovaného historického bohatstva z našich spoločných dejín. Zastavujme sa od ranných dejinných udalostí v bohatej spoločnej histórii našich národov a približujme tie príznaky v míľnikoch dejín, ktorým bola a podľa mojej mienky stále je príznačná nízka frekvencia skutočných dôvodov takej spolupráce“.
Keď o tom hovoril nezabudol pripomenúť aj novšie dejiny, ako zo Slovenska skupina ľudí ochotne pomáhala v čase bombardovania Srbska deťom tejto krajiny len preto, lebo ľudské dobro nevnímala ako falošné predstieranie niečoho, čo nenosí človek úprimne vo svojom srdci.
„Nebojme sa zobrať napríklad v publicistike pinzetu kvality konkrétnych činov a písať, hovoriť, poskytovať pravdu drobnými mediálnymi čriepkami našej vzájomnej spolupráce už od čias prvého vážnejšieho stretávania rozličných kultúr, možno ešte byzantskej, orientálnej a západoeurópskej a ich prelínanie sa. Hlavne tam, kde porovnávaním vplyvov každej aktivity jedných na druhých, vyvolávala a prinášala všeľudské hodnoty skutočného dobra pre naše životy a prospievala či prospieva k tomu, aby tie kultúry nežili jedna povedľa druhej, ale jedna s druhou. História každým dňom ukazuje, že štátno – politické nátlaky a abstraktné idei vnucujú aj prítomnosti učiť sa detailnému spoznávaniu historických súvislostí. Učenie sa múdrosti zdravým životom pod nebom mieru od iných, lebo sami o sebe nedokážeme bez poznania skutočných, teda aj tých najmenších odtieňov každého obdobia, by malo dostávať dnes hlavne v životoch našich detí priestor, ktorý veľmi pauzuje. Správne poznanie dejín, hľadanie a odhaľovanie právd hlavne zásluhou skutočnej mravnosti dávnej i blízkej minulosti posúva úroveň kvality životov väčšiny“ vyjadril názor svojho vnútra viceprezident Spoločnosti slovenských velikánov pre oblasť aktivít a odkazov Ľudovíta Štúra, PhDr. Jozef Mazár v ruke s knihou Ph.D Nebojšu Kuzmanoviča, ktorá vyšla pod názvom Romantizmus v srbsko – slovenských literárnych stykoch.
„Bude len dobré, ak naša pripravovaná zmluva o spolupráci nadviaže na všetko, čo prinášalo dobro a pravdu pre národy sveta zásluhou bohatého zdravého žriedla dejín našej spolupráce. Dávnych i novovekých“ – priblížil svoju bohatú skúsenosť aj na základe mnohých už prebádaných právd, zároveň publikovaných dokonca aj v slovenskom jazyku súčasný riaditeľ Archívu Vojvodiny, doktor Nebojša Kuzmanovič.
„Ak chceme byť nápomocní pri šírení praktických právd a potrieb o skutočne čoraz viac potrebnej humanite a humanizme národov v našich súčasných životoch, ktorá je pekne zosúladená a približovaná aj odkazmi Alexandra Dubčeka, musíme vecne, argumentačne, na príkladoch zdôrazňovať, že aktivity našej spolupráce nie sú propagáciou žiadnych politických záujmov na posilňovanie rozvoja narcizmu, ale je to praktická snaha pozdvihnúť dôležitosť poznania takto približovanou činnosťou širokej verejnosti na vyšší stupeň medzigeneračnej komunikácie skutočným nefalšovaným posolstvom slobodného ducha v slobodných krajinách. Samozrejme, je to zároveň posúvanie úprimnej kvality vďaky a spomienok na pravé zdravé priateľstvá na dlhej historickej ceste Srbov a Slovákov prostredníctvom skutočných velikánov týchto dvoch národov. Potom sa niet čo čudovať, že aj v súčasnom svete množstvo politikov vyzdvihuje prínosy odkazov slovenského štátnika Alexandra Dubčeka pre dnešný svet. Len sa musíme ešte aktívnejšie v praxi zasadzovať za ich šírenie a uvádzanie do živej praxe“ boli slová mladého historika, majstra z oblasti sociálnej antropológie i archeológie Kristijana Obšusta z Nového Sadu.
