Účastníci spomienky na 99. výročie od narodenia Alexandra Dubčeka pred jeho rodným domom v Uhrovci.
Uhrovec – (jm) – Dôstojnú spomienku k 99. výročiu narodenia Alexandra Dubčeka zrealizovali 27. novembra toho roku v jeho rodisku členovia tamojšieho obecného zastupiteľstva. Starostka obce Ing. Zuzana Máčeková v prítomnosti členov obecného zastupiteľstva pred národnou kultúrnou pamiatkou, rodným domom dvoch slovenských velikánov – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, okrem iného povedala:
„Niet významnejšej osobnosti v našej krajine, ktorá by preslávila naše krásne Slovensko vo svete viac, ako Alexandre Dubček. Covid 19 nám nedovoľuje veľkolepejšie pripomenúť dôležité medzníky jeho života, v ktorých dominujú pri charakteristike jeho osoby také cenné vlastnosti potrebné aj pre naše súčasné životy, akými boli a zásluhou jeho odkazov prostredníctvom jeho prístupom k všetkým rodákom, Slovákom i ľuďom na tejto zemeguli zostali statočnosť, pracovitosť, dobráckosť ľudského srdca, oddanosť svojmu národu, demokracii nielen v Európe, ale na celej planéte Zem. Prívlastky demokrat, Európan, humanista nedostal od mnohých významných osobností z mnohých sfér života náhodou. Tak doma, na rodnej hrude, ako i v mnohých iných krajinách.
Nie som historička, aby som to odborne, možno aj publicisticky zvýraznila, i keď chvíľa spomienok v deň jeho narodenín si takú pozornosť zasluhuje. Máme to šťastie, že na neho spomínajú tí, ktorí žili v jeho blízkosti, spolupracovali s ním aj v období pre neho samotného, ale i pre jeho blízku rodinu veľmi zložitom a ťažkom. Nie náhodou napríklad Univerzita v Boloni ako prvá udelila A. Dubčekovi čestný doktorát politických vied. Nie je nás tu mnoho, už spomenutý COVID nám to nedovoľuje. Ale každý z nás máme isto mnoho zaujímavých spomienok na túto vzácnu osobnosť. On sám vnímal politiku, a to stále pamätníci zdôrazňujú, ako svoju službu občanom. Svojou ľudskosťou a svojim morálnym profilom si získal sympatie mnohých. Ako starostke sa mi v túto chvíľu núkajú znova zopakovať slová – bol demokratom, Európanom, humanistom. Pripomínajú to názvy mnohých ulíc, parkov, škôl, ale i knižné publikácie nielen v Slovenskej republike, ale po celej Európe. Ba i na ďalších kontinentoch. Preto, keďže týmto dátumom vstupujeme do storočnice spomienok na veľkosť a statočnosť nášho rodáka, snažme sa zvýrazňovať jeho dominantné ľudské črty i objasňovať všetko ním zložité a náročné nezneužívaním jeho dobra pre ľudské zlo. Naopak, nech jeho myšlienky nabádajú všetkých k humanizmu, priateľstvu medzi ľuďmi a národmi, slušnosti v poolitike, ako ktorej náš rodák z nášho Uhrovca vnášal civillizačné hodnoty a ľudské cnosti.“
Po svojom funkčnom a zaujímavom vystúpení vyzvala k príhovoru aj prezidenta Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozefa Škultétyho, ktorý sa poďakoval vedeniu obce za pozvanie zástupcov Spoločnosti slovenských velikánov k rodnému domu Alexandra Dubčeka, na ktorý jeho osobným peňažným vkladom, ale i príspevkom z vtedajšieho Ministerstva kultúry Slovenskej republiky mohli umiestniť Pamätnú tabuľu s jeho podobizňou a vytvoriť vzácny stánok návratov k životom už spomenutých velikánov slovenského národa.
„Noviny Slovenskí velikáni prinášajú zaujímavé spomienky najbližších žijúcich spolupracovníkov Alexandra Dubčeka – profesora Ivana Laluhu, docenta Pavla Poláka, bývalej redaktorky vtedajšej Československej televízie pani Hermanovej i ďalších. JUDr. Pavel Pollák CSc, účastník SNP, vysokoškolský pedagóg, právnik, osobný priateľ i poradca Alexandra Dubčeka spolu s profesorom PhDr. Ivanom Laluhom CSc., historikom, vysokoškolským pedagógom, politikom , ale i ďalší nám dnes veľmi v Spoločnosti slovenských velikánov pomáhajú zachovávať, šíriť a zveľaďovať v konkrétnej dennej práci historické a kultúrne dedičstvo našich predkov. Alexandre Dubček samotný kládol dôraz na starostlivú vzdelávaciu a výchovnú prácu mladých ľudí, na rodinnú výchovu, ale pritom nezabúdal na tých, ktorí pomaly zo života odchádzali a mali vďaka svojej statočnosti, obetavosti, pracovitosti i ľudskému dobru veľký podiel na tom, že dnes tu žijeme v mieri. Hodnotné, ale náročné odkazy.
Je našou povinnosťou pýtať sa seba samých ako s tým dnes narábame. Aj preto sú spomienky na tak vzácnu osobnosť v deň výročia jeho narodenia viac ako inokedy potrebné.
Alexander Dubček, tak ako som ho mal možnosť poznať, bol veľmi kvalitným architektom, staviteľom dobra pre ľudskú chudobu, pre zlepšovanie sociálnych pomerov, pre spolunažívanie a život s ľudskou tvárou bez pretvárky.“
Mnohé by sa z tej necelej hodinky v prítomnosti šiestich ľudí dalo rektorovi napísať. Mnohé konfrontovať so súčasnosťou. No mne sa núkali pri mnohom prežívanom z tých čias niečo pripomenúť i veršami z básne Poézia od Ladislava Novomeského, ktoré najviac venoval básnikovi Jánovi Smrekovi:
Ani nebude dobre na svete,
Kým ruky, ktoré plnia náboje,
Nenavrátia sa k plneniu fliaš.
Prečo má tiecť len krv?
Nech tečú zdravé nápoje!
Nech miesto hromobitia kanónov
Je počuť krotký cengot fliaš!
Verše, sťa dávna výzva, aby sme v sebe a od seba dokázali konečne triediť hodnoty. Skúsenosť v živote samotnom nám pomáha rozoznať dobrého priateľa od kamaráta falošného, lásku od chvíľkového vzplanutia.
