Foto: František Furdan | Tak to vyzeralo tesne pred položením venca k pamätníku na Jankovom Vŕšku funkcionármi Spoločnosti slovenských velikánov v roku 2021.
Spoločnosť slovenských velikánov usporiadala v nedeľu 29.augustatoho roku na Jankovom Vŕšku už 5. ročník Dňa slovenských velikánov. Členovia Spoločnosti slovenských velikánov si v prítomnosti návštevníkov tohto podujatia už tradične zaspomínajú na obete SNP a slovenských velikánov, konkrétne na Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a v tomto roku hlavne na Alexandra Dubčeka, ktorého 100. výročie narodenia si pripomenieme už o necelé tri mesiace.
Aj tento rok sa podujatie začalo sprievodom k Pamätníku padlých vojakov, kde bola slávnostná časť programu už tradične obohatená pietou, teda kladením vencov. Na úvod zásluhou členov speváckych skupín Komňackí mládenci a Rastislavická konopa chotárom Uhrovca i priľahlých obcí zneli nádherné slová a tóny piesne Slovensko naše na znak úcty k obetiam SNP.
Takmer k 100 prítomným sa tu prihovoril prezident Spoločnosti slovenských velikánov spoločnosti JUDr. Jozef Škultéty, ktorý vo svojom príhovore okrem iného spomenul aj to, že v súčasnosti sa spochybňujú mnohé fakty o tejto pre nás veľmi významnej udalosti.
„Ak chceme ako slovenský národ pretrvať, musíme viesť mladých k hlbokému poznávaniu tradícií i našej histórie v súvislostiach dejinného vývoja svete a ponúkať pravdivé fakty, nie skreslené predstavy.“ Zvýraznil okrem iného a obsah týchto slov rozšíril o ďalšie konkrétnosti.
Priestor vyjadriť sa dostali aj niektorí ďalší zúčastnení. Potom sa všetci rozhodli na upravenom nádvorí hotela Partizán sledovať z pripravenej a vyzdobenej tribúny bohatý a pestrý kultúrny program. Jeho zaujímavým priebehom sprevádzal skvelým slovenským slovom, nenásilnými textami sa postarali moderátor Richard Vrablec a o neformálnu zábavu sa snažil živým slovom aj Marek Kasala, známy v tomto prostredí svojim humorom i prednesom vlastnej tvorby.
Dlane prítomných roztlieskala spevom a hrou na heligónke už prvá interprétka, talentovaná Saška Trnková z Uhrovca. Veľkého aplauzu od úprimného publika sa jej dostalo hlavne za interpertáciu piesne Slovensko moje, otčina moja…, ale i ďalších. Po nej roztlieskali dlane takmer 300 členného publika mladí heligonkári, bratia – 12 ročný Aleh Mendel so svojim 8 ročným bratom Matejom. Piesňou Tota Heľpa takmer rozospievali celé prítomné publikum.
Nevšedným hosťom bol huslista, virtuóz, člen Viedenského orchestra vážnej hudby, ktorý už vystupoval ako jeho sólista a zároveň člen vlastného kvartetat vážnej hudby na viacerých svetových orchestrálnych javiskách vážnej hudby vo svete, New York, nemcko, Čínu i ďalšie nevynímajúc. Keďže, ako sme si všimli po jeho interpretácii nádhernej skladby jedného z francúzskych hudobných skladateľov sa stal neformálnou obeťou zvedavých médií, iste sa o jeho vystúpení a cestách hudobným svetom dozvieme viac možno aj prostredníctvom tejto webovej stránky Spoločnosti slovenských velikánov. Prezradíme, že , je rodákom z Trnavy jeho vizitkou ako nám prezradil je jeho meno a priezvisko Patrik Žigmunt.
Diváckej priazni i neformálnej pozornosti sa tešila aj známa tvár z TV Senzi Alenka Valentínyová, ale prítomní tlieskali a obdivovali i profesionálne súzvuku hlasov ruskej skupiny žien pod názvom: Dievčatá. Počuť v ich podaní známe ruské piesne Kaťuša, Kalinku, kozácke či iné, znamenalo zapájať sa do potlesku i spevu, po ich vystúpení pre podaktorých ich vyhľadať a dozvedieť sa čo najviac o ich profesionálnej ceste. Veru, bez nadsádzky, program k SNP vhodný pri mnohom súčasnom programovom balastne aj pre Slovenskú verejno – právnu televíziu.
Program profesionálnej piesne v podaní profesionálnych speváčok. Toto je aj citát jedného zaujímavého lekára – internistu, ktorý sa medzi publikom o ich vystúpení takto vyjadril.
Rozosmiať a rozospievať divákov opäť po roku prišiel aj Franta Uher z Lanžhota. Krásne tóny rusínskych piesní sa zase ozývali z úst členiek speváckeho zoskupenia Kalina, ktoré spievali v sprievode gitaristu a kňaza v jednej osobe, pána Miroslava Humeníka.
Po tomto vystúpení sa opäť prihovoril Dr. Škultéty, ktorý okre iného vyzdvihol skutočnosť, že Dni slovenských velikánov nie sú žiadnou politickou akciou, ale sú určené pre všetkých tých, ktorí sa srdcom cíti, že sú Slovákmi so srdcom pre šírenie dobra celým svetom. Bez vojen a farizejstva či umelého pretvárania dejín. Preto za veľkého potlesku mohol prevziať ako prvý v Slovenskej republike zlatú medailu Alexandra Dubčeka na tomto podujatí prítomný ambasádor Spoločnosti slovenských velikánov, olympijský víťaz, pán Janko Zachara. Tohto výnimočného, veľmi skromného a pracovitého muža, ktorý toho roku na Jankovom Vŕšku spolu s viacerými vysádzal mladé živé stromčeky ako symboly zdravých životov požiadal o krátky rozhovor pri preberaní najvyššieho ocenenia Spoločnosti Slovenských velikánov aj už spomenutý moderátor Richard Vrablec. Vďaka tomu mohli prítomní na tomto skvelom podujatí z úst Janka Zacharu počuť aj toto:
„Ďakujem veľmi za toto ocenenie. Neviem čím som si ho zaslúžil Otec ma učil pracovať a správať sa nemusel za mňa hanbiť. Lepšie som dokázal pracovať v boxerských rukaviciach medzi povrazmi ako tu odpovedať na otázky. Načo prázdne slová, radšej kvalitnejšiu robotu je potrebné ukazovať svetu.“
Potrebujú tieto živé slová olympijského víťaza, ktorý sa dožil v utorok 27.augusta toho roku 93. narodenín?…Tvrdím, potrebujú príklady nasledovania.
Postupne prevzali ocenenia i niektorí ďalší. Ale o tých možno inokedy. A na Jankovom Vŕšku pokračoval program aj potom, čo si vyzvané osobnosti z rúk prezidenta SSV JUDr. Jozefa Škultétyho ocenenia prevzali, znova spevom a muzikou.
Krásnou, nádhernou. Zaslúžili sa o to súbory Rastislavická konopa, Komňackí mládenci. Aj o nich viac prostredníctvom napríklad pripravovaného 5. čísla písaného a tlačeného štvrťročníka v novinovom formáte na 8. stranách Slovenskí velikáni. Jeho 4. číslo si aj tu viacerí objednali so záujmom.
