Foto: archív obce Šurianky | Prítomnosť Alexandra Dubčeka medzi mladými i skôr narodenými vnášala nádej na lepší, slobodnejší život. Slobodu vnímal sám ako vysoký stupeň vlastnej disciplíny. Na snímke zľava do prava Dáša Chovancová – Košlabová, Jozef Kľučár, Števo Molnár, Alexander Dubček, Daniela Bakošová a za ňou vtedajší starosta obce Šurianky, Viliam Bucora.
Tento známy výrok človeka – humanistu, demokrata, Európana je citovaný aj v knihe, slovensko – anglickej mutácie, pod názvom: Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností. Dubčekov inšpiratívny počin v 60 – tych rokoch minulého storočia oslovil, zaujal milióny ľudí v rôznych končinách sveta.
Vôbec nie náhodou, knižka, ktorá sa dostala k čitateľovi na území Slovenskej republiky už v roku 2021, nachádzala viac odoziev aj v našej redakčnej pošte. Tak od domácich čitateľov, ako aj zo zahraničia. Rôznorodé ohlasy prichádzajú nie náhodou aj teraz. Nie náhodou bola táto knižka preložená napríklad do jazyka srbského, tobôž nie náhodou stále prichádzajú v redakčnej pošte pozitívne ohlasy na činnosť, vlastné postoje tohto slovenského velikána.
V dnešnej pošte sme okrem iného dostali aj zaujímavé dokumentačné fotografie od starostu obce Šurianky pri Nitre, PaedDr. Mareka Peňašku, z ktorých sme 2 vybrali aj pre vás. Od našej spolupracovníčky, pani Evky Kondelovej, sme sa dozvedeli okrem iného aj toto: „ Hej, veľmi sme sa potešili návšteve tohto človeka, motivátora pre slobodné životy ľudí na svete. Tešila sa s nami, v našej obci Šurianky, väčšina z vtedy žijúcich niečo vyše 600 obyvateľov. Škoda, že nemáte fotografiu, na ktorej mu podávali ruky, dotýkali sa ho desiatky, ba stovky mladých i starých ľudí na ulici. Ulice boli parádne povymetané všetky, lebo nás motivoval Alexander Dubček vlastnými postojmi, ktoré uchovávame do dnešných dní v našich srdiečkach. Na tých fotografiách, ktoré máte, vidíte hlavne mladých. Podaktorí už nežijú, ale mnohí do dnešného dňa spomínajú na tohto nášho slovenského velikána.
Patrím v obci medzi skôr narodené, preto tvrdím, že zmena myslenia, o ktorej zavše píšete aj na stránkach slovenských velikánov, vie priniesť pokoj do našich duší. Dnes si vážim všetkých, ktorí dokážu prinášať pre druhých svoje sebahodnoty, sebadisciplínu. Ľudí, ktorí sú motivátormi myšlienok, aby sa spoločnosť nerozbíjala. Veď my sme mali poľnohospodárske družstvo, spoločné s názvom DEVIO Nové Sady. Spoločne sme ho s úctou a snahou mnohí z ďalších deviatich obcí obhospodarovali. Spoločne sme siali, hospodárili na družstevných lánoch, mali sme výborného predsedu, národohospodára, Ing. Jozefa Oravca. Na fotografiách je tiež. Žiaľ, dnes už nežije. Dobre, že žijú odkazy Alexandra Dubčeka, škoda, že mnohí páni z vedení našej slovenskej krajiny, ich zametali svojou neodbornosťou i neschopnosťou, do zabudnutia…“
Byť silnejším a šťastnejším, tešiť sa aj z úspechov iných, znamená byť sebadisciplinovanejším. Mnohé, veľmi užitočné, sa v tom čase snažil pretransformovať do našich životov. Alexander Dubček mal skúsenosti z rodiny, ale aj osobné z celosvetovej politiky. Rozkrádanie a obohacovanie seba samého na úkor iných, ale ani rozbíjanie pracovitej spoločnosti medzi nich nepatrili.