Foto: Ing. Milan Ďuroch | Takto urobeným plagátom pozývali organizátori návštevníkov Dudiniec na výstavu Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan.
Medzinárodná výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan putuje súčasným svetom rôznorodými formami aj v roku 100. výročia narodenia tohto politika, štátnika, humanistu, Európana.
Veľmi dôstojné otvorenie mala aj v Kúpeľoch Dudince a.s., presnejšie v tamojšom kúpeľnom dome Rubín v podvečer 7. júla toho roku. Už hymnická pieseň: Slovensko naše…, ktorej slová a tóny rozcitliveli duše prítomných , odhadujem okolo 150 hostí – navodila sviatočnú, nevšednú atmosféru. Dotváral ju rozhodne klavírnym nevtieravým, ale majstrovsky podaným repertoárom známy klavirista Peter Karvai z Levíc. Keď manažérka kultúry a starostlivosti o klienta v Kúpeľoch Dudince a.s., Mgr. Žaneta Beňová podčiarkla slovo ako základnú stavebnú jednotku aj úprimnej komunikácie nečakal som, že tak generálny riaditeľ Kúpeľov Dudince a.s., JUDr. Slavomír Brza a po ňom aj prezident Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozef Škultéty budú vážiť každým slovom návraty do období, kedy sa kládli do popredia základné všeľudské hodnoty, humanizmus, úcta k človeku, tolerancia, dialóg, rozvoj umenia, kultúry, vedy či športu, v stručnosti skutočného ľudského dobra.
Konkrétne vystúpenia oboch spomenutých rozhľadených, vzdelaných a hlavne vlastným srdcom dobrých ľudí sú publikované konkrétne a podrobne napríklad písaným slovom v 4. čísle novín Slovenskí velikáni. Niektoré pasáže z ich vystúpenia si dovolím priblížiť ich citáciou pre ich nadčasovosť aj tu:
„Veľmi ma zaujala myšlienka spolupráce s takouto organizáciou, o ktorej som predtým nič nepočul ani nevedel. Keď prišli za mnou ľudia, ktorí prostredníctvom práce v Spoločnosti slovenských velikánov pomáhajú zviditeľňovať potreby odkazov slovenských velikánov a tým aj celej Slovenskej republiky, zamyslel som sa nad tým, ako môže obchodná, alebo akciová spoločnosť byť nápomocná takým myšlienkam.
Dospel som k záveru, že celá naša spoločnosť v takom širšom, ale potrebnom, ba aj záslužnom ponímaní má veľmi bohatú štruktúru rôznych subjektov, mám na mysli nielen orgány výkonnej moci v našej vlasti, verejnú správu, ale i občianske združenia, spoločenské organizácie a jednotlivcov v nich, dokonca by som nevynechal ani samotnú rodinu. Ide o väčšinu z nás, ktorým by postoje k múdrosti iných a z nej prospešnosti všetkým resp. väčšine nemali byť ľahostajné.
Isto, rešpektujme poslanie akciových spoločností, ale vzápätí majme na zreteli, že aj o ich úspešnosti rozhoduje človek. Jeho zdravie, múdre a angažované postoje k prosperite danej firmy či zdraviu jej ľudí. A tam chtiac – nechtiac v každom subjekte, aj v rodine samotnej, vždy ide aj o druh služby.
Ľudia majú slúžiť ľuďom, človek človeku. Aj v propagácii myšlienok ľudského dobra, zdravia nás všetkých, teda aj relaxu a mnohých vecí s tým všetkým pospájaných. Ľudia sú hlavným nástrojom všetkých našich úspešných či neúspešných aktivít, ale ľudia sú znova tými, ktorým by sa mala dostávať v otázkach šírenia ľudského dobra, ich zdravia a prepájania na životy s prírodou a v prírode najväčšia pozornosť.
Ak nad tým budeme hlbšie a v širších súvislostiach uvažovať zistíme vlastne odpočet vlastných postojov k ľudskému dobru, jeho propagácii, k potrebe presadzovania ľudského dobra naprieč celým životným spektrom. Ak sa tak udeje vo výrobných podnikoch i tom spoločenskom spektre našich životov, ktoré som spomenul, narazíme na pojem podniková kultúra. Čo to je tá podniková kultúra? To je to orechové, ktoré ani nemusí byť zapísané v dokumentoch, ale skôr v mysliach ľudí, ako a prečo je potrebné obojstranne viacgeneračne spolupracovať v naznačených oblastiach.“
– keď sa takto začal prihovárať generálny riaditeľ JUDr. Slavomír Brza, vo vystavovanej miestnosti bolo úžasné ticho, nikto nešťukal do mobilu, prítomní doslova hltali jeho slová. Pozeral som sa napríklad do tváre na otvorení výstavy prítomnej predsedníčky Jednoty slovenských dôchodcov v Dudinciach, pani Ing. Anny Zekuciovej, ale i na v tú dobu na vernisáži prítomného bývalého reprezentanta Československa vo futbale, neskôr úspešného futbalového trénera napríklad z majstrovského Interu Bratislava, Jozefa Bubenka, či mnohých ďalších známych a menej pre moju maličkosť známych tvárí v tom čase absolvujúcich liečebné a ozdravovacie pobyty v Kúpeľoch Dudince a.s.,
Veková skladba účastníkov otvorenia spomenutej výstavy, po prvý raz zo strany Spoločnosti slovenských velikánov aj v priestoroch liečivých kúpeľov, bola rôznorodá. Škoda, že som sa nemohol inak, ako touto formou všetkým poďakovať za ich ľudskú vyspelosť, dôstojnosť, z tvárí väčšiny z nich som cítil i hrdosť na svoje rodisko, svoju vlasť svojich slovenských velikánov.
Dovolím si však v tejto súvislosti uviesť ešte jeden citát z vystúpenia:
„Vnímame v našej spoločnosti aj túto chvíľu, podčiarknem – toto prvé otvorenie medzinárodnej výstavy v Európe na pôde kúpeľov, teda v priestore, kde sa ľuďom dostáva vysokej odbornej starostlivosti o ich zdravie ako proces spájania sa pre skutočné ľudské dobro na našej planéte Zem. Vnímame to ako prejav snahy zo strany Kúpeľov Dudince a.s., ako podporu optimálnym snahám úsilia po hľadaní zdravých ciest zdravých národov za skutočným ľudským šťastím! Vnímame to ako pomoc pri budovaní pevných základov ľudského dobra všetkých ľudí našej tvorivej a pracovitej Európy o čom tu hovoril veľmi konkrétne aj pán generálny riaditeľ“,
zvýraznil vo svojom vystúpení prezident Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozef Škultéty.
Keď spolu, s už viac raz spomínaným pánom Slavomírom Brzom prestrihávali symbolicky pásku otvorenia výstavy, ľudia prítomní na otvorení sa postavili a tlieskali.
Počuli živé slová o pravých všeľudských hodnotách veľmi potrebných dnes pre našu matičku Zem.
Prečo toto píšem? Lebo som v kútiku vlastnej duše obdivoval aj ďalších. Nevynímajúc napríklad aktivity prítomných fotografov, trebárs i toho z Regiónu Hont Ing. Milana Ďurocha či známeho , v mojich očiach viac desaťroční špičkovo tvoriaceho televízneho kameramana JTV production, Juraja Trstenského.
Aj preto bude môcť každý sám, ak pravda bude chcieť, v iných regiónoch Slovenska či Európy spoznávať aktivity Spoločnosti slovenských velikánov, podľa mojej skromnej mienky vhodné aj na aktívnu spoluprácu nielen so zahraničným školstvom či zahraničnými archívnymi, vzdelávacími, kultúrnymi ba i športovými ustanovizňami, ktoré už prijali ponuku Spoločnosti slovenských velikánov na konkrétnu, tvorivú spoluprácu. Pre dobro väčšiny ľudí.
Ale to je už iná téma. Tá, ktorá ma posadila za počítač napísať myšlienky na uvažovanie a hlavne konanie po absolvovaní ďalšej z vernisáží Alexandra Dubčeka – humanistu, demokrata, Európana, bola pre mňa a zostala vernisážou nasiaknutou hlavne ľudskou zodpovednosťou pre život v mieri a zdraví v dnešnom svete čudných mamonárskych hodnôt. Výstava samotná obsahom ponúkla príhovor za nefalšovanú prezentáciu potrieb novej zdravej kvality našich životov v zdravom prostredí medzi ľuďmi zdravých, triezvych, múdrych a veľmi potrebných názorov, postojov i opatrení, ktoré, žiaľ, práve dnes často na mnohých miestach chýbajú.
Výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan priam zázračne prichádza medzi národy sveta s odkazmi významných politikov sveta práve v tejto čudnej a ťažkej dobe, ale i odkazmi skutočných velikánov z iných oblastí života, aby práve teraz skloňovala praktické podoby ľudského dobra odvíjajúce sa od zdravia, zodpovednosti, múdrosti, odbornosti i ľudskej odvahy tam, kde sa usalašila mamona napríklad namiesto skutočnej ľudskej sociálnej spravodlivosti v akejkoľvek „inovovanej“ podobe.
