Foto: Milan Zachar | Ľudovíta Štúra vytrhla z intenzívnej práce aj v náramne ťažkých podmienkach 12. januára 1856 nešťastným úrazom na poľovačke smrť. Jeho neočakávaná náhla smrť bola veľkou ranou pre celý národ. Rodu verných Slovákov opustil zápalistý vlastenec, veľký demokrat a humanista v Modre. Aj tento záber z Modry môže v mnohých z nás vyvolať uvažovanie nad tým či práve Slovenskí velikáni nezostali najreprezentatívnejším súkolím tretieho sektora pre našu súčasnú Slovenskú republiku? …
Už štyri desaťročia svojho života sa zamýšľam nad titulkom tohto článku, pre ktorý beriem motiváciu od obdobia, kedy mi univerzitný profesor Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave , zároveň PhDr. Fraňo Ruttkay, Dr.Sc položil v predtermíne na skúške z histórie žurnalistických osobností Slovenska otázku: „Porozprávajte mi o Ľudovítovi Štúrovi ako o novinárovi na jeho ceste životom …“
Do dnešných dní mám uchované zápisky z prípravy na môj vtedajší ústny výklad o tejto vzácnej slovenskej a slovanskej osobnosti. O človeku, ktorý uzrel svetlo sveta 28. októbra 1815 roku v Zay – Uhrovci. Vždy si sadám ak sa v kalendári blíži 28. október, aby som si oživil odkazy mladého Ľudovíta Štúra pre veľmi zodpovedné a náročné žurnalistické povolanie. Aj z dôvodu môjho dnes už vyše 50 ročného pôsobenia novinára – publicistu hlavne v oblasti histórie slovenského športu a jeho osobností. Výrazné športové individuality či kolektívy často v obraze športu svetového či československého.
Výnimkou nie je ani rok 2024. Dôvod je jednoduchý, zaradil som sa po viacerých rokoch k tým, ktorí verejne tvrdia, ale rovnako hrdo zdôrazňujú, že Ľudovít Štúr bol v spomínanom období , teda hlavne v prvej polovici 19.storočia, teda období veľmi dôležitom, lebo vtedy sa rozhodovalo o konštituovaní sa slovenského národa po stránke spoločenskej, kultúrnej, sociálnej a politickej.
Mnohí dnes správne šíria, že bol nielen vedeckým pracovníkom, spolutvorcom spisovnej slovenčiny, básnikom, organizátorom národného života, ale aj vydavateľom a redaktorom prvých slovenských politických novín. Osobne ma oslovilo pri štúdiu intímneho života Ľudovíta Štúra udržiavanie bezprostredného spojenia so životom slovenských dedín a miest. Možno aj preto demotivačne na moju maličkosť pôsobili a pôsobia kabinetní učenci i rôzni pisálkovia odtrhnutí aj v oblasti športu od praktického života a forsirujúci šport ako úžasný biznis pre vyvolených!
Štúrova politická činnosť , ale aj iná publicistická, chceli slúžiť spoločenskému pokroku. Preto som osobne hrdý, že už ako študent I. ročníka vtedajšej Strednej všeobecnovzdelávacej školy som podobne ako aj moji spolužiaci mohli získať výučný list pre prácu sústružníkov a až následne po úspešne zvládnutých skúškach maturitné vysvedčenie.
Aj toto som v čase môjho diaľkového štúdia na jednej z dvoch vysokých škôl mohol faktickou poznámkou zdokumentovať vyššie spomenutému profesorovi F. Ruttkayovi ako som sa snažil a snažím v praxi napĺňať odkaz Ľudovíta Štúra pre novinársku prax, pre moju vlastnú publicistiku.
Podľa mne dostupných literárnych prameňov o Ľudovítovi Štúrovi sa podarilo a darí aj dnes žurnalisticky v oblasti športu spájať potreby uplatňovania viacerých zásad, dokonca aj ideovo – politických s praktickou ľudovýchovou v čase, ktorá sa z našich škôl hlavne za ostatné roky takmer vytratila. To isté platí aj pre prácu národnoobrannú.
Chápem, dnes existujú skupiny, ktoré sa podieľajú na degrese kvalitnej žurnalistickej práce, neradi počujú slová o potrebe zvyšovania kvality žurnalistickej a kultúrnej náročnosti trebárs aj v oblasti publicistiky občianskej, národnej rovnoprávnosti a skutočného bratstva národov. Štúdiom obsahu Štúrových úvodníkov napríklad, ktoré prinášali Slovenskje národňje noviny s politickou prílohou Orol tatranski hodno dnes podčiarknuť zvlášť to Štúrom zaznamenané odkazovo aj pre dnešok, že „Človek sa nevychováva. preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby pre svojich aj niečo užitočné vykonal.“ Dovolím si podčiarknuť pri práci jej užitočnosť, prospešnosť a celospoločenskú prosperitu.
Mnohé dnes s profesiou novinára spomíname. Verejne neskloňujeme odbornosť pri komunikácii čitateľa a redaktora priamo z očí do očí, takmer nehovoríme a nepíšeme o pozitívach pri stmeľovaní obyvateľstva v prospech slovenského národa, čo je odrazom kvality resp. nekvality otvorenej adresnej formy publicistiky prostredníctvom bežných potrieb každodenných. Aj v oblasti, telesnej výchovy, športu a turistiky.
Štúrom redigované Slovenskje národňje novini svojim významom presahujú naše etnické územie a majú svoje dôležité miesto aj medzi dokumentami európskych dejín. Aj preto tohto roku verejne približujem na stránkach internetového portálu Slovenskí velikáni také a im potrebné myšlienky nie len na uvažovanie.
Ak sa v širších súvislostiach a pravidelne odkazmi Ľudovíta Štúra realizovanými v terajšej žurnalistickej praxi, nie kabinetne, zaoberať nebudeme, zabudneme celkom využívať jeho prednosti pre praktický život nás Slovákov medzi múdrymi a učenlivými národmi sveta. Mať tituly, zavše aj akademické, ešte u každého neznamená, že ide aj o vnútornú, ba aj štátnickú múdrosť daného jedinca.
Ľudovít Štúr bezvýhradne obetoval svoj súkromný život verejným a národným záujmom. Dosiahol viacero pozitívnych víťazstiev pre nás, Slovákov. Robil tak aj preto, lebo cítil „s opusteným, otupeným, otrockým ľudom“ Slovenska.
Nuž a celkom na okraj ešte dve otázky. Zatiaľ verejne nezodpovedaná ani anketovo. Akí sme my dnes, na každom poste kde pôsobíme, Slovákmi? Ako pracujeme dnes s odkazmi Ľudovíta Štúra v konkrétnej žurnalistickej praxi? …
