Foto: pixabay | Aj také lavičky môžu poslúžiť k rozhovorom na rozjímanie nad našimi životmi.
Nedávno som mal zaujímavý rozhovor s mojim, verím, dobrým priateľom. Po rozjímaní nad jeho obsahom som pre čitateľov zaznamenal aj niekoľko otázok a odpovedí nás, skôr narodených. Možno aj za podaktorých ďalších, ktorí sa narodili tiež skôr a tiež žijú na prahu vlastnej staroby a vnútornej duševnej slobody.
On: Ako asi rozmýšľajú a potom konajú ľudia vo veku , ktorý, napríklad, žiješ teraz ty? Mne sa zdá, že my, skôr narodení sme už komunikáciou k mladším generáciám nazlostení, možno aj arogantní a často presadzujeme svoje „ ja“.
Moja maličkosť (ďalej len LS) reagovala takto: Zaujímavý názor. Za iných, druhých, vo svojom veku mi je ťažko hovoriť. Ani si to nedovolím. Ale môj pohľad na deje v mojom živote je taký, že sú výsledkom troch faktorov: prirodzenosti, vôle a náhody.
On: Buďme konkrétnejší. Čo ťa v živote, vie veľmi potešiť?
LS: Pre seba mám v tomto smere už roky jeden recept, ktorý sa snažím používať, konzumovať ho prostredníctvom svojho vnútorného sveta. Hovorím si už ráno pri prebúdzaní…a aj dnes sa, chlapče, dokáž smiať úprimne z každej kraviny… A predstav si, v tomto smere sa mi veľmi nedarí aj keď tých kravín od určitého obdobia je na tomto svete stále čoraz viac.
On. Ako vyzerá tvoj pohľad na ženy? Čo by si o nich v súvislosti s nami chlapmi povedal?
LS: Tam sa snažím skôr čo najlepšie počúvať s porozumením čo mi vravia. Seba hodnotiť v tomto smere nedokážem, ale oslovuje ma tá skupina žien, ktorá nepotrebuje chlapa. Pritom, ale, taký chlap si váži, že práve s takou ženou žije, že vytvárajú rozumný životný dvojlístok, ako prirodzený článok rodiny, základ národnej hrdosti, svojej vlasti, odkazu dedovizne.
On: Znie to pre moju dušu dosť politicky, neprirodzene. Ako vnímaš deti?
LS: Ako súčasť zákonov prírody, ktoré sa človek pokúša od doby svojho vzniku meniť zavše aj neprirodzenou cestou. Snažím sa byť v tomto smere veriacim. Viem, že nezakážem slnku, aby nesvietilo, či dažďu, aby nepršal. Viem i to, že od ohňa sa dá ujsť, ale od veľkého prívalu neočakávanej vody nie. A pýtaš sa ma na deti? Niektoré sa správajú tak, ako by nemali svojich rodičov, ale aj niektorí rodičia sa správajú tak, ako by nemali deti…Nič viac a nič menej. Ostatné je už o rodinnom zväzku a spoločnosti.
On: Nevyjadril si sa mi však presne o dôchodcoch ako ich vnímaš ty? Môžeš sa k tomu vrátiť?
LS: Niet na toto presnej poučky v mojej duši, definície, ani zákona. Niektorí ľudia tvrdia, že ten alebo onen starne do zlosti, nepríjemnosti, horkosti, iní o iných, že starnú do zhovievavosti, dobrosrdečnosti a veľkorysosti. Moja maličkosť patrí medzi tých, ktorí tvrdia, že starý človek je umeleckým dielom prírody. Odborníci z oblasti umenia ma dokážu faktami presvedčiť, že každému umeniu, aby ste ho pochopili, je potrebné rozumieť. Osobne sa rád učím od múdrejších. Nie je to hanba ani v tomto veku.
On: Nad čím najviac rozmýšľaš vo svojom veku?
LS: Isto nie nad tým, že najstarším remeslom bola a stále je na svete prostitúcia a hneď po nej politika. Ani nie nad tým, že víťaz berie všetko. Toto nám potvrdzujú dejiny, ak ich človek z ktorejkoľvek sféry pozná dobre. Dnešná doba môjmu vnútru, mojej duši potvrdzuje, že múdri ľudia múdro rozmýšľajú, uvažujú, pochybujú a hlúpi majú príliš sebavedomia. Ale čo s tým?…
On: Poraď. Máš už dosť životných skúseností…
LS: Vravím si často, never tomu čo vidíš, lebo aj soľ vyzerá ako cukor. V pohári…
ON: Spomínaš pohár, prečo nie pohárik? Vraj, znova nepiješ?…
LS: Máš pravdu, snažím sa byť abstinujúcim alkoholikom. Pravdu hovoria tí čo tvrdia: Ak nevieš piť tak nepi! Alebo: Pohár vína neuškodí a sud nevypiješ! zvyknú hovoriť múdrejší, viac diplomati. Viem čo znamená závislosť i recidíva. Ona, mám na mysli tá pľuha, závislosť má v našich životoch podoby nie len v pití alkoholu, ale existuje aj od iných drog, hracích automatov, nakupovania, jedla, ba odborníci tvrdia, že aj v oblasti moci. Možno práve preto nechýba dnes na trhu taký časopis, s takým obsahom v Slovenskej republike, aký mal česko- slovensko – anglicky písaný časopis Závislosť.
Keď bol už za vzniku Slovenskej republike prezidentom Michal Kováč, jeho manželka ten časopis počas zahraničných návštev zavše brávala so sebou, keď sprevádzala svojho manžela a mala v zahraničí svoj program. Zhováral som sa s ňou o tom a bolo mi dobre na srdci, že sme ponúkali svetu niečo, čo malo pozitívny ohlas. Jeho obsah oceňovali odborníci u nás, v bývalom Československu, ale i vo viacerých krajinách sveta. Dnes je tomu viac desaťročí, keď naše rôzne garnitúry na scéne taký časopis o závislostiach, ktorý by prinášal laikovi pravdivé informácie a dokázal informovať úprimne o tomto veľkom probléme na tejto planéte, zvanej Zem, nepotrebujú. Upozorňujem, taký časopis nesmie a nemôže byť tvorený obsahom so zameraním na biznis!
Za čias vlády Mikuláša Dzurindu zanikol. Ak by tomu bolo inak, existoval by a pomáhal aj obyčajným ľuďom a rodinám. Vtedy, v Československu vychádzal v náklade 16 000 kusov a ľudia ho vyhľadávali.
On: Veľa vecí sa odvtedy zmenilo. Čo s tým ?
V našej publicistike asi nič. Veď nie nadarmo sa vraví, že najfunkčnejšie slovo, ak je pravdivo mierené, ide o zlaté slovo! Ale… Práve také zlaté slovo nesmie byť vypovedané či napísané. Vždy sa nájde operatívne niekto, kto bude po tebe, ak ho budeš uverejňovať, hádzať prinajmenšom kamene. Aj o závislosti už bolo napísaných množstvo slov, ktoré boli hádzané pre čitateľa často ako kamene. Z nich sme v oblasti riešenia závislostí začali stavať silný múr pred pravdou riešenia problému. Prestali sme stavať cesty a mosty do srdiečok ľudí a oživovať nimi zdravé populácie, ktoré prichádzajú na svet a tým budovať aj hrdosť na potrebu aj úctu k zdravému národu.
On: Daj recept, ako v tomto smere ďalej?
LS: Ľudská múdrosť, skúsenosť by aj tu mala rozhodovať. Múdri ľudia dali aj pre mňa, teraz v čase, keď stojím na prahu vlastnej staroby, v tomto smere jeden múdry recept: Každé vypovedané či napísané slovo môže byť odpustené, ale nie zabudnuté. Vždy sa nájdu Eskimáci, ktorí vypracujú pre obyvateľov Konga čo robiť, keď je horúco pod slnkom.
